| O nás | Čo robíme | Klerikalizmus |
Aktuality | Názory | Odkazy | ENGLISH |
ZOŠITY
HUMANISTOV ČÍS 32 prinášajú tento zaujímavý článok (prevzatý z nemeckého Diesseits 2/2002.
Nechajte maličkých ku mne prísť
Zneužívanie
detí pod ochranou katolíckej
cirkvi
Ulrich
Jossner
Nakoniec sa už hromadné
sexuálne zneužívanie detí a mladistvých v americkej katolíckej cirkvi nedalo
zatušovávať: Vo svojom prejave na Zelený štvrtok prejavil pápež Ján Pavol II.
pohnutie nad tým, že "naši bratia ... pri svojej práci vo svete podľahli tej
najťažšej forme tajomstva zla. "A keď' už zlo vďaka verejnému tlaku prestalo
byť tajomstvom, pocítil pápež potrebu predvolať dvanásť' amerických biskupov na
dva dni do Vatikánu, aby sa pokúsil zachrániť' z vážnosti katolíckej cirkvi aspoň
to, čo sa ešte zdanlivo zachrániť' dá.
Začiatkom roka 2002 vyvolala vlna odhalení o
sexuálnych zneužitiach miništrantov, kostolných spevákov a žiakov náboženstva
idúcich na spoveď' - kňazmi! - v americkej verejnosti skutočné
"klerikálne" zemetrasenie. V januári bol odsúdený na trest 10 rokov
väzenia 66-ročný farár John Geoghan, ktorý počas svojej cirkevnej kariéry
pohlavne zneužil viac ako 130 detí a mladíkov. Zdesení farníci, veriaci aj
neveriaci, museli vziať na známosť', že americké vedenie cirkví, osobne viacerí
biskupi a arcibiskupi, počas desaťročí krylo vo svojom strede páchateľov. Doteraz vždy víťazila snaha zatušovať súdne procesy
platením odškodného obetiam. Jeden poradca americkej biskupskej konferencie odhadol
sumu vyplatenú takto obetiam za posledných 20 rokov na 300 miliónov dolárov;
zástupcovia obetí hovoria dokonca o 800 miliónoch dolárov.
Stovky kňazov v
podozrení
Miesto toho, aby páchateľov prepustili a
odovzdali orgánom trestného stíhania, predstavení ich jednoducho preložili. Od
januára do mája 2002 však najmenej 55 kňazov v 17 biskupstvách muselo odísť z
kazateľnice. Stovky ďalších sú v podozrení. Vo federácii, v ktorej majú
niektoré spolkové štáty v príprave zákony, súdne nariaďujúce chemickú kastráciu
sexuálnych previnilcov, to vyvoláva zvláštnu nedobrú ozvenu. Mnohí rodičia, ktorí
chcú svojim deťom sprostredkovať' pevné morálne hodnoty, si začali verejne klásť'
otázku, či ich majú naďalej posielať' do kostola. A so svojimi 65 miliónmi
členov najväčšia americká náboženská organizácia sa začala báť' o ročné z
neba padajúcich sedem miliárd dolárov vyzbieraných po nedeliach do zvončeka - ani
nehovoriac o príjmoch zo súkromných škôl a nemocníc. Na programe dňa bolo
ohraničiť veľmi citeľnú finančnú škodu.
Je tu miesto pre zločin?
A tak sa koncom apríla "tajomstvo zla"
premenilo v ústach katolíckych najhornejších dušpastierov na čele s pápežom na
"zločin, ktorý nemá miesto v cirkvi". No po dvoch dňoch vatikánskych
jednačiek ostalo pre katolíckych páchateľov a pre katolícku cirkev predsa len
miestečko, kde si niekto vyhradzuje osobitné práva. Výsledok dohovorov pápežského
krúžku v svätopeterskom dóme: Len pri opakovaní treba
páchateľa ihneď ' prepustiť'; o tých, ktorých prichytili prvý raz, rozhodne biskup.
Takto sa presadili prívrženci mäkkej línie proti prívržencom
nulovej tolerancie, ako bol napr. washingtonský biskup Mc Carrick. Zväzy obetí
zneužitia protestovali, že katolícka cirkev nepocítila potrebu odhaliť' zoznamy mien
kňazov, ktorí zneužívali deti, a odovzdať' ich súdnym orgánom. Osobitne im chýbali
presné smernice o tom, ako sa má pomáhať' obetiam. Inde, napríklad v Kanade,
existujú v tomto ohľade záväzné predpisy: okamžité prepustenie podozrivého,
bezpodmienečná spolupráca s úradmi a všestranná pomoc obetiam.
USA nie sú ojedinelý prípad
Diskusia o štrukturálnych reformách sa tým
nekončí, pretože USA nie sú ojedinelý prípad. Podobné škandály sa
vyskytli v Austrálii (v anglikánskej cirkvi), Poľsku, Írsku, Kanade a iných
štátoch. Ak sa majú obete účinne chrániť', nedá sa trvalé sa vyhýbať'
konkrétnym opatreniam. Aj v Nemecku sa katolícka vrchnosť odvoláva ešte stále na
cirkevné právo. Podľa toho je záležitosť' vecou miestneho biskupa a Vatikánu.
Katolícke laické hnutie "My sme cirkev" volá po zavedení funkcie ombudsmana,
na ktorého by sa mohli obete zneužitia v rámci katolíckej cirkvi obracať'. Tento
by aj v Nemecku mohol získať' rovnako nepríjemné poznatky ako kňaz Helmut Schüller,
vedúci ombudsmanskej kancelárie viedenského arcibiskupstva, zriadenej po afére
zneužívania okolo kardinála Hansa Hermanna Groera: v priebehu šiestich rokov
zaregistroval 55 sťažností predmetného typu. Hoci sa jeho práca stretá s
porozumením a pomocou, vyhlásil Schüller v rozhovore so Západonemeckým rozhlasom,
že "pochopiteľne sú na druhej strane v cirkvi aj kruhy, ktoré sa voči
konzekventnému odhaľovaniu a konzekventnej prevencii stavajú skôr skepticky."
Zneužívanie detí a mladistvých nie je,
samozrejme, problémom výlučne katolíckej cirkvi. A pravdepodobne to nie je len vec
katolíckej propagandy, že sa to nedáva do súvislosti s celibátom. Je isté, že
autoritatívne chlapské sexu nepriateľské katolícke prostredie takéto psychické
poruchy silne podporuje.
Infantilná sexualita
Viedenské noviny
"Der Standard" uvažujú takto: "Príčiny pedofílie nie
sú nejaké zvláštne tajomstvo: Zneužívania detí sa dopúšťajú najmä osoby s
nízkym kvocientom sebavedomia, ktoré sa neodvažujú na dospelých, sebavedomých,
vyžadujúcich sexuálnych partnerov, a preto hľadajú uspokojenie a bezbranných a nič
netušiacich, teda a detí. Cirkev oficiálne navádza kňazov na cudnosť, čo je
infantilita vo veciach sexu. Ak však ich chtivosť' (pud, vášeň) prerazí,
hľadajú si často "partnera" na rovnakom stupni psychosexuálneho vývoja, ako
sú oni sami: Často boli páchatelia ako deti obeťami. To, že v katolíckej cirkvi
prevláda homosexuálna pedofília, vyplýva v podstate z atmosféry prostredia, v ktorom
je málo žien a ktoré je k ženám nepriateľské."
Nemecký cirkevný kritik H.
Hermann posudzuje záležitosť' ešte prísnejšie: "Klerik
nielenže podlieha "pudu". On sa okrem iného naučil, že svoje sklony bude
môcť uskutočňovať' práve v lone cirkvi a že pritom môže počítať' s ochranou
svojich predstavených. To je špecialita, ktorú dosiaľ neovláda nijaká
inštitúcia tak dobre ako cirkev "
Diesseits 2/2002.